Zrušte staré vzory, preč so starými programami a prevzatými návykmi

thumbnail

V niektorých situáciách sa pre veľa ľudí zdám divnou. Ale mne to neprekáža a priznám sa, že niekedy mi to lichotí (to moje ego  🙂 )  a bavím sa na tom. Odmalička mi prekážali nejaké tie nepísané zákony, nepísané vzory správania a návyky, ktoré nemali žiadny konkrétny zmysel alebo význam. Komplikované veci, dlhé nezrozumiteľné články s kopou cudzích výrazov mi neskutočne vadili (a vadia). S ľuďmi, ktorí používajú v hovorovej reči cudzie výrazy nejako neviem nájsť spoločnú reč. Stále si totiž myslím, že som Slovenka a mala by som sa naučiť hovoriť po slovensky. Tak, aby mi rozumel každý. Keď som chodila na vysokú školu, učivo bolo z 80% plné cudzích výrazov. A ja som si pripadala, ako keby som sa učila v nejakom cudzom jazyku. No nič, zobrala som slovník cudzích slov a tak som si ich prekladala, aby som vedela, o čom sa vlastne učím. Slovenské významy slov som používala aj na skúškach, čo mi raz vytkla prodekanka fakulty slovami: "Inka, študujete na vysokej škole, vy musíte mať už iný slovník." Samozrejme som jej oponovala. Vysvetlila som jej, že som Slovenka, hovoriaca po slovensky, čo je môj rodný jazyk. Že to, čo sa učím, využívam vo svojej praxi a využívať budem. A chcem, aby mi rozumel každý človek. Potom som sa ešte dodatočne zamyslela nad jej slovami - študujete na vysokej, musíte mať iný slovník. Prečo? To, že si rozširujem vedomosti zo mňa robí niečo viac? V podstate som si tú školu robila preto, lebo chcem robiť to, čo robím, baví ma to, robím to celým srdcom, ale bohužiaľ ľudia sú nastavení tak, že pokiaľ nemáš papier, nie si nič. Písala som o tom článok TU .

 

A to sú tie staré vzory, ktoré ja neuznávam. Majte svoj vlastný názor, jednajte podľa svojej slobodnej vôle, podľa svojich pocitov, nekonajte ako roboti, bez pýtania sa na zmysel. Máte možnosť zrušiť staré vzory a vymeniť ich za nové. Nehovorte "čo už v mojom veku" alebo "čo ja sama, ako to ovplyvním?".

Každý človek je schopný KEDYKOĽVEK nanovo utvárať svoj život, keď sa pre to rozhodne.

Prestaňte premýšľať, čo na to povedia ľudia vo vašom okolí. Veď je to váš život, vaše rozhodnutia, vaše výhry a prehry. 

Preč so starými vzormi!

Staré presvedčenia totiž človeka veľmi zväzujú  nielen energeticky, ale aj psychicky a fyzicky. A potom sa ten človek začne čudovať, prečo má zdravotné problémy. Negatívne presvedčenia pôsobia ako proroctvá, ktoré sa napĺňajú samy od seba a priťahujú presne to, čoho sa vlastne chcete zbaviť. 

Preskúmajte preto svoje presvedčenia, odhoďte prevzaté návyky!

Mám tu znova moju osobnú skúsenosť. Zomrela mi dávnejšie jedna priateľka.  Samozrejme som sa s ňou prišla rozlúčiť. Lenže vo chvíli, keď som vstúpila do domu smútku, hlavnou postavou som na pohrebe bola ja......prišla som totiž oblečená v bielo ružovej kombinácii. Moje pocity môžu za to, že nemám rada čiernu farbu a v mojom šatníku nenájdete ani jeden kus čierneho oblečenia. A vôbec mi to neprekáža. Tak teda pohreb - prekvapené pohľady, pohŕdavé pohľady, nechápavé pohľady. Nebola som oblečená v čiernom. Pýtam sa - je niekde nejaký predpis, ktorý stanovuje farbu oblečenia na pohreb? Prečo si ľudia myslia, že iba čierna farba je prejavom smútku? Alebo opýtam sa inak - to, akú farbu oblečenia mám na sebe ukáže, ako veľmi smútim za zomrelým? Je to hlúposť. Je to predsa iba o tom, čo cítim vo svojom srdci. 

A ešte k tomu oblečeniu ma napadla jedna udalosť. Teraz nedávno som čítala, že pani Milke Vašáryovej zomrel manžel a že ktosi bol na pohrebe v rifliach. Samozrejme k tomu vlna komentárov prudko kritizujúcich túto "nezdvorilosť a neúctu". A mne prebehlo hlavou, čo by hovorili, ak by sa prišiel rozlúčiť a  prejaviť sústrasť pani Vašáryovej nejaký bezdomovec, ktorý ju ako herečku má rád a váži si ju. Myslím, že toho by tam ani nepustili. 

Buďte sami sebou, nerobte veci, ktoré sami necítite len preto, lebo  to tak chce niekto iný. Nebuďte hračkami na baterky, žite svoj život a nie životy ľudí okolo vás. Nikdy nevyhoviete všetkým, tak sa o to ani nepokúšajte. 

Život je neustála zmena. Viem, človek potrebuje hodnoty ako kostru svojho života. Sú to jeho barličky. Ale tie je možné vymeniť bez toho, aby ste spadli. Veď tie barličky vás sprevádzajú celý život a občas potrebujú vymeniť, inak by ste sa o ne nemohli opierať, lebo majú tiež nejakú životnosť.  Okolnosti vo vašom živote sa takisto menia, prečo by sa nemohli zmeniť aj vaše postoje, vaše vnímanie života? Rozlúčte sa s obmedzeniami - princípmi, ktoré vám vašu energiu odčerpávajú a nič nové, živé, uspokojujúce neprinášajú. Z niektorých vašich rozhodnutí sa stali princípy, ktorých zmysel už po rokoch nie je možno ani jasný. 

Deň odchádza, noc prichádza, poznáme príliv a odliv. Bolo by nezmyselné robiť niečo proti tomu. Prírodné cykly určujú náš život a navzájom sa striedajú. Brániť sa zmenám v prírode a vo vlastnom živote je rovnako nezmyselné, ako pokúšať sa zastaviť čas. 

Život je istota a jediná istota v ňom je to, že žiadna istota neexistuje. Všetko podlieha zmenám. Nič sa nestráca, mení sa len stav. 

 

S láskou Inka

 

Páči sa Vám Pán Občan?

Komentáre

  1. Am píše:

    Každý má v moci ten svoj život, Dali. Irituje ťa, že ľudia neveria, nevedia, stagnujú, sú leniví? Ver, že svoj život ovplyvníš iba ak budeš rovnako pozorným pozorovateľom a naprávateľom seba. Nemáš moc ovplyvniť niečí život, nemáš právo súdiť cudzie postoje. Môžeš byť ale láskavým pozorovateľom a múdrym mužom ktorý chápe, že všetci máme pred sebou cestu, každá vedie iným smerom a každý ňou kráčame svojim tempom. Aj tak všetci prídeme domov.

    1. Dalibor píše:

      Velmi pekne napisane, v podstate pravda co si napisal a aj to, ze treba byt radsej pozorovatelom, viem, ze je zbytocne sa snazit radit ostatnym, lebo si volia sami a aj, ze kazdy ide svojim tempom je vhodne napisat, je vsak normalne vyslovit svoj nazor na realitu okolo mna, lebo vela ludi je este na zaciatku svojej cesty, ale rozhodne treba brat veci bez iritacie. Treba vsak brat aj to, ze kazdy z nas je podvedome pritahovany k urcitym podobnym a k niektorym nie je vobec, prave naopak, nie hnevom, len vnutornym pocitom, preto znova vyslovenie svojho nazoru nikoho nerani, lebo to nikomu nevytykam, len pisem vseobecne.

  2. Dalibor píše:

    Velmi pekny blog a pekne pozadie. Pekny clanok, presne vcera som na tuto temu pisal clanok. Staci sa zamysliet len nad tym, ze vsetko sa v nasom zivote da zmenit, nasa mysel je ako plastelina a co sa nam nepacilo vcera sa nam moze pacit dnes, je to len ludska lenivost. To co nechapem, vezmime si, ze niekto ma pred sebou napriklad 40 rokov zivota, on nechce na sebe zmenit nic, lebo je lenivy, ale na tak dlhy cas nie sme schopni spravit zmenu? Problemom je aj to, ze ludia neveria v to, ze ich dusa sa vyvija a aj tak to raz budu musiet zmenit, tak preco nie tu a teraz, niekto povie, aj tak zomrie, tak naco menit a toto je chyba.